Tak trochu som sa chcela pohrať s nadpisom, keďže názov je veľmi všeobecný, o to viac predstáv v nás vie vyvolať. Pretože ľudská fantázia nemá hraníc. Aj to som chcela vyprovokovať.
Viac menej alebo dokonca naopak, ľudí preciťuje, že logá, drahé značky, nafúkaní vodcovia, hry o moc plné ego mánie, dosiahli svoj vrchol a pre obyčajné tvorstvo sú čoraz menej zaujímavé. Výnimkou sú azda extrémisti, ktorí tiež síce tušia, že niečo sa mení, len sa nevedia akosi duševne usadiť.
Vždy sa hlboko pousmejem, keď vidím drahé limuzíny vyzerajúce ako obrnený transportér, ľudia sediaci v nich tváriaci sa vážne, ba priam akoby svet bol gombička, dozaista v takom aute, niet sa čo čudovať. Aj keď niet čomu, po pravde.
Taktiež kampane prezidentov, ktorým by ste rozumeli aj keby ste vypli zvuk, že sú vlastne bezduchým prednesom plným balastu, ktorému verí iba ten, kto si nie je istý svojím zdravým rozumom.
Elita alebo nazveme ich vyvolení, samozvaní, pomaly ale isto chápu, že ich svet sa rúca ako domček z karát. A tak neváhajú sa chytať i posledných slamiek, ktoré zostali nad hladinou. Posledné výkriky, vyhrážky, ľstivé praktiky, aby aspoň ani o mililiter nespadla ich mienka o sebe.
A tak plebs pomaly sa prebúdza k vedomiu, že každý svojím postojom dáva silu hlavne sebe a tým, ktorých si vyberie. Ak už naozaj sa prebudia z kŕča vodcov, ktorých dogmaticky sledujú, snáď sa nadýchnu čerstvého vzduchu a uvidia svetlo a sever.
Spoznajú, akú neuveriteľnú moc môžeme mať nad svojím životom a porovnať si, koľko moci skutočne odovzdávame tým „iným“!