Predsa len sa potvrdilo, že súčasná konštelácia vládneho aparátu, toho exekutívneho, je v skutku cháska Indiánov, ktorí sa hrajú na detskom ihrisku „Ipi Apač“.
Neschopnosťou viesť konštruktívne rozhovory a z nich plynúce jednozmyselné výstupy, však pod ťarchou chýbajúcej sebamenšej sebareflexie, najmä Alfa-samcov, spôsobujú rozpad vlády. Aj za cenu predčasných volieb.
Kŕčovito sa chytiť oltára moci sa zdalo príliš omamné. Avšak schopnosť realizovať a vykonávať chod štátu zrazu nie je ako vykrikovať ako šašo alebo liberál bažiaci po tráve. Jednoducho tyč je pridlhá a vyšplhať na vrchol sa nepodarilo, lebo sa ručičky prílišne potili alebo nohy zasiahol kŕč.
Vydalo to ale na zverejňovanie infantilných statusov na FB o tom, ako to všetko spolu zvládneme, prípadne, že my si nedáme špiniť na hlavu. Ešte to vydalo medzinárodné vstupy na štýl ostrihaného tatu, prípadne, či je to život??? …
Hra sa končí, varieté sa rozpŕchlo pod tiahou vlastnej infantilnosti, sebestrednosti a bezmocnosti. Vládnuť totiž pre nich znamenalo ako hra na Indiánov a keď zrazu to niektorých už prestalo baviť, ihrisko sa rozpŕchlo. Ani jeden nezostal, respektíve nezostal po nich ani kameň na kameni…. Indiánske neosedlané kone zutekali, lebo cítili, že môžu mať slobodu….
Škoda len strateného roka, tak kľúčového, kde sme zažili iba chaos, paniku, zmätok, drámu, ktorú by mohol obdivovať aj samotný americký showbiznis a ešte výkriky do prázdna.
„Holá“ Hurvínek – „Ipi Apač“.
Hra skončila rovnako ako vaše infantilné nedozreté egá.
Aj tí facebookoví či instagramoví nadšenci za pár dní od vás zdrhnú ako vy pred zodpovednosťou viesť štát.