Hovorí sa, že mlčanie je zlato, alebo kto mlčí, ten svedčí. Ak komunikujeme mlčaním, vytvárame tým priestor na komunikačný chaos. Ak s niekým komunikujeme jasne, mlčanie mučivé by určite nenastalo. Ibaže by ticho znamenalo skvelý poznatok, nad ktorým protistrana premýšľa. Iba vtedy je mlčanie priestorom pre očistenie konverzácie. Akékoľvek iné mlčanie považujem za manipuláciu, ktorá nemá priestor v efektívnej debate. To máte tak, že keď sa vlastne rozprávate sám so sebou alebo hádžete jednoducho hrach na stenu.
O to nepríjemnejšie je mlčanie vo vzťahoch, párových, priateľských, obchodných a obdobných. Mlčanie, respektíve to ticho sa dá priam krájať. A teraz nechcem sem miešať tému introvertov, tí vravia, keď to tak cítia, alebo ich niekto osloví. Ak sme v rozhovore s partnerom všeho druhu a téma zostáva nevyjasnená, vtedy je mlčanie problém. Ako to máte vy? Chceli by ste partnera, ktorý by pri každej príležitosti mlčal ako soľný stĺp?!
V koho rukách je však moc pri mlčaní? Manipulátor si myslí, že Vás tým prinúti sa mu podriadiť a prosiť o prelomenie ticha. Málokedy sa stretávam, že niekto objavil dar v mlčaní a prišiel na nový pohľad na vec.
Usudzujem z toho, že sotva sa stáva, že vidíme deti mlčať. Ak už mlčia, deje sa niečo nezdravé. Preto si myslím, že nie je výhrou dozrieť do bodu, kedy mlčanie využívame ako zdroj boja, ktorý však máme vopred prehraný, pretože protistrana usúdi, že ďalšia komunikácia je zbytočná.
To len tak na Nedeľu:-)