Odchádzajúci premiér v čase kresťanských sviatkov sa ujal reči a vykonal estrádu hodnú biblického svätca, (p)osla, ba dokonca na štýl bývalého odstupujúceho premiéra Vlada, ktorý sa tiež lúčil s náboženskou tematikou o neublížení, milovaním svojich blížnych a spásonosnými úmyslami pre národ.
„Kto do Teba kameňom, Ty doňho chlebom!“ sa rozlúčil velebne spirituálny Igor a odkázal ľudstvu posolstvo o týždni kajúcneho odpustenia.
Pretože politika predsa patrí k duchovnému životu. Ukázal, akými priam velikášskymi vlastnosťami duchovného obroditeľa oplýva, aby vzápätí sa ujal kresla ministra financií. Tu sa bude naozaj cítiť ako svätec, ktorý má s nami čisté, krištáľové úmysly. To je parketa, ktorej rozumie a preto ešte svoj titul neodovzdal. Vedel predsa, že jeho biblická misia dozrie a ovečky ho predsa len pochopia a nakoniec ho budú i velebiť.
Finančnú kasu Slovenska požehná magickým šmahom ruky a rozmnoží tak duchovné bohatstvo Slovákov, ktorí budú čoskoro smrdieť grošom a budú chudobní ako kostolné myši zotročené na celé budúce generácie.