Stretla som sa viackrát v situácii, keď som vnímala človeka, ako trpí vnútorne práve cez jeho vonkajšie prejavy hašterivosti a uštipačnosti voči mne. Povedala som si, dobre, hovorí to veľa o Tebe, len škoda, že si tú svoju bolesť neuvedomuješ. Určite ste stretli veľa takýchto ľudí a nedajbože ste si kvôli nim niečo sebe vyčítali. Lebo aj to sa môže stať.
V živote, ak nemáme uchopenú tému sebalásky, ľahko sa stávame obeťami vlastnej mysle, ktorá nás projektuje do role obetí a trpiteľov. Nedokážeme akosi rozlíšiť, že ak na nás niekto namieri svoj neriešený problém, podľahneme myšlienke, že vlastne sme taký, ako nám to prezentuje dotyčný. Vskutku je to pravda do tej miery, kým pochopíme, že je naším dobrým zrkadlom a vtedy nastáva ten moment uvedomenia, že dokážem na sebe pracovať, lebo vonkajší svet je premietačkou plátna toho vnútorného.
Keď dosiahneme vyšší stupeň vnímavosti, tieto situácie budú pre nás ľahšie detekovateľné a budeme mať schopnosť s nimi patrične naložiť v náš prospech.
Stavím sa, že o sebaláske Vám skoro nikto nič nepovedal, preto sa Vám mohlo zdať, že niečo také azda ani neexistuje. Že je to vlastne pestovanie dobrých vzťahov, každému pritakávať aj za cenu vlastnej bolesti, s nikým sa neškriepiť a uspokojiť sa aj s tým málom, čo nám hodia.
Mali ste z toho zmiešané pocity? Prinajlepšom ste zatiahli ručnú brzdu a ošetrili ste svoju myseľ novými návykmi. Tými, že Vy ste na prvom mieste, Vy ste tvorca svojho života a žiadna iná bytosť nemá právo vám ho nariaďovať, opravovať, upravovať a cielene vami manipulovať. Vlastne má právo, ale vaše právo je zachovať si práve to vaše právo na svoje právo. Svoje právo výberu, možností, reakcií a vnútorných postojov.
Sebaláska sa rodí z hlbokého uvedomenia, niekedy aj cez prežitú vnútornú bolesť, ktorá nám vlastne prezrádza, že sme čosi v sebe zanedbali. Je to ale zároveň príležitosť veci napraviť a nie hádzať flintu do žita. Námaha spravidla prináša plody.
Je správne povedať si svoj názor, aj keby celý svet stál proti vám, pretože ste to vy, jedinečná bytosť, prostredníctvom ktorej sa vyjadruje vaša duša a jej poslanie na tejto Zemi. Netreba hodnotiť, ak vaše správanie niekoho urazilo, ranilo, prípadne naštvalo. Sebareflexia je výborná vec do tej miery, pokiaľ sa zhoduje s našou konštruktívnou sebakritikou nie však seba trýzňou. Pretože nikto z nás nie je dokonalý, náš život je celoživotná škola, nie prázdniny.
Že je v poriadku venovať voľný čas sebe, pre seba a že si doprajem byť samým sebou so samým sebou. Povedať nie, odmietnuť, či dokonca nakričať je tiež prejavom, že si vážime seba.
Sebaláska je téma, ktorú nás v škole neučia, čo je škoda, ak ju však človek v živote raz objaví, už sa jej prakticky nechce vzdať. A to je to krásne, radostné, uvedomelé