Život počas korony sa ešte väčšmi zamotal vojnou, aby život nebol nudný a prípadne aby sme sa viacej starali o blaho iných ako to svoje. Nemôžem opomenúť, že žlto modrá farba sa mi vryla do pamäti asi viac ako nikdy predtým.
Konflikt, ktorý vznikol už dávnejšie sa vyvíja smerom, ako sa situácii postavili vedúci predstavitelia krajín, pýtam sa, ako veľmi sa nás toto dianie týka? Ľudskosť je potrebná, ak sa vieme empaticky vcítiť do ľudí, ktorí sú najviac poznačení vojnou a sú v nej nevinne. Pomoc je na mieste tam, kde vidíme, že sme zlepšili situáciu tých, ktorí to najviac potrebovali.
Minca má vždy dve strany, ak chceme vidieť iba tú jednu, nevieme sa na situáciu pozrieť objektívne.
Verím tomu, že aj samotní Slováci, najmä po ťažko skúšanom období si zaslúžia pozornosť v domácej krajine, ktorá „nie je tak bohatá, aby si mohla dovoliť kupovať lacné veci“.
Koľko ľudí na Slovensku zostalo bez práce? Koľkým sa situácia zhoršila, pretože museli vynakladať silu tam, kde za štandardných okolností by sa dala vymeniť za oddych a harmóniu?
Čo ma prekvapilo najviac, je laserovo osvetlený Bratislavský hrad vlajkou Ukrajiny. Nech kdekoľvek inde svieti ukrajinská vlajka, avšak na symbole hlavného mesta mi to príde značne cez čiaru.
Akú identitu a národné povedomie budujeme svojim deťom? Že sme síce solidárni a súcitní, avšak s tým, že vieme, kto sme a kto nie sme.