Čím je človek starší, tým je skúsenejší a múdrejší, ako sa vraví, a pravdupovediac je to aj pravda. Byť občanom štátu detto. Ak niekto nahliadne do minulosti úspešnosti referend na Slovensku, zdá sa, že sme múdrejší a skúsenejší iba o účasť v Európskej únii. Čerpáme z nej ekonomické injekcie, avšak kritériá bonusu často ani nesplníme. Čím to asi bude?
Do osieho hniezda sa vieme pozrieť jednoducho. Sťažovať sa bez štipky sebavedomia a povedomia o vlastnom národe, hrdosti, ktorú vidieť v iných krajinách sa nedá prehliadnuť pri účasti na referendách (Švajčiarsko), ktoré ľudovú demokraciu využíva pre efektívne riadenie svojich potrieb v štáte.
Včerajšie referendum bolo o príležitosti vyjadriť svoj hlas (hlas ľudu), ako sa referendu ľudovo hovorí, kde prišlo necelých 28% oprávnených hlasov.
Mali sme možnosť sa rozhodnúť predčasne odvolať akúkoľvek vládu, nielen tú súčasnú a skrátiť volebné obdobie, ak nie sme s vládnucou garnitúrou spokojní. To bola otázka od veci? To je otázka zásadná o možnosti riadenia krajiny z pozície ľudu. Súčasná opozícia síce sleduje svoj krátkozraký cieľ, ale ako náprotivok si ušil na seba búdu. Koľkí to videli v tej otázke?
Vzhľadom na zložitú situáciu, v ktorej sa ako krajina nachádzame v súvislosti s dianím vo svete, je možné s určitosťou konštatovať, že svoju vlastnú hodnotu vo vzťahu k dianiu v štáte nevieme vyjadriť.
Želáme si radiť, avšak s 0-vou účinnosťou. Gaučové hejterstvo, negovanie na sociálnych sieťach nestačí, na to vám postačuje internet, to je asi tak všetko. Papulu si treba otvoriť tam, kde je príležitosť ju dokázať.
Chceme sa mať lepšie, mať život vo svojich rukách, vychovávať mládež k nových obzorom, avšak sme na to akosi nedospeli.
Zodpovední sú predsa tí vo vláde, tí pri moci, ale málokto si uvedomuje, že akí občania, taký kráľ.
Slováci, už sme dávno dospelí a komunizmus nie je. Kde ste?