Ako vnímate tento pojem? Mali ste už niekedy pocit, že od určitých ľudí, či už z rodiny alebo priateľov sa Vám chce jednoducho utiecť? Že ste toľkokrát v ich prítomnosti stratili samých seba, začalo vám silno búšiť srdce, cítili ste sa nedocenení, atakovaní a nakoniec ste prišli domov zničení ako pred poslednou večerou?
Všímam si, že veľa ľudí, či už v mojom bezprostrednom okolí, alebo len tak na sociálnych sieťach má črty egoizmu, narcizmu, sociopatizmu, psychopatizmu a im podobné odtiene. Priznám sa, že mi trvalo dlho, kým som pochopila, že vlastne to vôbec nie je moja vina, čo pred vami títo ľudia predvádzajú. V podstate sa jedná o naučený systém manipulácie, ktorý ako jediný našli, ako prežiť v tomto pre nich nestabilnom, náročnom svete. Milujú pozornosť, pri všetkom, pokiaľ im ju dáte, ste vítaný, pokiaľ ale začnete mať pocit, že celý váš svet sa zrazu točí okolo energie týchto ľudí, treba spozornieť. Oni si totiž nie sú schopní uvedomiť, ako hlboko dokážu ničiť svoje okolie svojimi postojmi, scénami, vyjadreniami a posadnutosťou ovládať iných.
Otázka je: myslíte, že títo ľudia sa vôbec dokážu mať radi? Myslím si, že vôbec, ba naopak, nenávisť, ktorú voči sebe cítia projektujú na vás, mysliac si, že je to prejav lásky a súcitu, keďže oni to tak skrátka majú. Neberiem do úvahy ľudí, ktorí ešte duševne dozrievajú a hľadajú sa, tam je ešte šanca o prepólovanie a prehodnotenie svojich vnútorných nastavení.
Neviem, či tak často vyskytujúci sa trend osobnostných čŕt prevláda vplyvom doby, ktorú v súčasnosti žijeme, každopádne je to škoda pre vývin a ukazovanie príkladu našim deťom, ktoré tak prepotrebne potrebujú vlastnosti ako súcit, nadšenie, zdravá, bezpodmienečná láska, harmonická rodina, susedia, kamaráti, ktoré formujú ich vnímanie sveta na celý život dopredu.
Otázkou pre nás dospelých ostáva, čo s tým môžeme urobiť? Myslím si, že odpoveď na to má každý z nás v sebe. Určiť hranice tomu, čo odmietame akceptovať, že žiadna forma trýznenia, manipulácie nemá miesto v našich hodnotách, prípadne odpovedať odídením zo situácie bez slova poukázaním na to, ako veľmi nám samým na sebe záleží a ako sa vieme s láskou postarať o seba, veď koniec koncov, kto nás dokáže milovať viac, ako my sami?
Verím, že súčasná doba je aj akousi skúškou ľudskej duše, ako si dokáže poradiť s výzvami bolesti, ktorá je prítomná ešte viac, ako kedykoľvek predtým. Sú to rôzne bolesti a strachy, stále však máme šancu im porozumieť z duchovného hľadiska. Z toho, čo konkrétne nám priniesli a čo nepotrebného nám vzali.
Vďačne, tešim sa, že som Vám urobila radosť.... ...
++++++++++++++++ Super dobré - to nemá... ...
Celá debata | RSS tejto debaty