Vzťahy, hodnoty dnes a predtým

Druhostupniari nedostali vôbec na výber. Jednoducho ich minister školstva, pravdivo povedané, pán premiér uzamkol doma, odkázaných či už samých na seba, v tom lepšom prípade na rodičov, či starých rodičov. Prišli do úvahy rôzne alternatívy, aj tie, že starší súrodenec  stráži mladšieho.

Aj vyhláška, že dieťa je schopné sa o seba postarať od 12tich rokov, pardon, na základe akých kritérií sme dospeli k tejto deklarácii? Kto rozhodoval, že deti sú schopné v tomto veku fungovať sami pre seba, so sebou. Aha, vlastne je to čisto finančný záujem vlády, ako sa zbaviť platenia OČR pre rodičov, tak ako v prvej vlne. Pandemická OČR sa jednoducho nekonala. Rodičia boli jednoducho odkázaní bez podpory štátu situáciu zvládnuť svojimi možnosťami. Pekná podpora štátu. Hlavne, keď pán Grohling povie, že vzdelanie je dôležité. Samoštúdium detí na druhom stupni považujem za formu nelegálnej detskej práce.

Vyvstali mnohé peripetie, ktoré nás všetky, no najmä naše deti predstavili pred hotovú vec. Niektorí rodičia s tým nemali žiadny problém, keďže ich deti v ich podaní sú celkom samostatné a šikovné a výučbu zvládli bez menších následkov. Zvládli online pripojenie, výučbu, odovzdávanie úloh a promptné reagovanie na potreby učiteľov. Aj keď niektorí tvrdia, že predsa aj my sme boli zvyknutí byť v tomto veku sami, určite nie celý deň napichnutý na online.

U nás doma bola situácia iná. Snažila som sa dieťaťu vysvetliť, že toto je jediný spôsob, ako sa stať samostatným a niečo nové sa naučiť. Nebolo to jednoduché. Najmä trekovanie úloh bol problém, keďže kanály, cez ktoré úlohy prichádzali boli zo začiatku viaceré. Byť online niekedy 5 hodín pre druhostupniara bola celkom výzva. Veď uznajte, zvládnuť vnímať novú učebnú látku, robiť si poznámky a potom aj úlohy je celkom pekný kúsok, ak ste to nikdy predtým neskúsili.

 Dá sa povedať, že sme to zvládli a naučili sme sa zopár grífov, ako fungovať v online svete. Dokonca sme sa naučili, teda môj syn, robiť palacinky.

Toto by som brala všetko ako veci, ktoré sa deťom do sveta zídu a môžu z nich čerpať do budúcna.

Druhá strana mince sú však rodičia, ktorí v mnohom suplovali učiteľov, keďže kvalita online výučby bola nedostatočná.

A to ani nehovorím o odmenách, ktoré sa im nedostali. Učitelia dostali odmeny. Nechcem rozvádzať túto tému, keďže údajne sú málo platení a zaslúžia si viac. Isto si v tejto situácii zaslúži odmenu každý, kto sa musel zaprieť, naozaj silno, keďže lockdown z nás vytiahol a vyšponoval aj posledné rezervy zdravého rozumu a energie, aby sme situáciu ustáli.

Priznám sa, že toto obdobie bolo veľmi náročné na mentálny mier, ale to, že sme to zvládli je znamením, že ak sme zvládli túto výzvu, zvládneme skutočne všetko. Deti sa naučili samostatnosti, trpezlivosti a odvahe, rodičia pokore a stress manažmentu samovýukou, prakticky v praxi, za pochodu.

Pomaly sa blížime k svetlejším dňom a verím, že situácia s lockdownom sa 10.1.2021 skončí. Veľmi si prajem, aby detváky konečne stretli svojich rovesníkov a učitelia sa mohli plne angažovať svojmu poslaniu.

Ibaže by nám to „velebnosť“ – pán Matovič znova prekazil. Pevne verím, že tentokrát sa mu to nepodarí, lebo…..