Súčasťou vzťahových interakcií v živote človeka dochádza k situáciám, ktoré nás už viac neposúvajú, ba sú pre nás samotných príťažou. Podstatný je pocit, ktorý nikdy nie je klamlivý, iba my častokrát proti nemu bojujeme. Z rôznych príčin. Niekedy preto, že sa situácia nevyvinula tak, akoby sme chceli, inokedy preto, lebo jednoducho nevieme, ako ďalej. Môžeme to aplikovať prakticky na všetky aspekty ľudskej prechádzky životom.
Rozmenením na drobné, v situáciách, ktoré nám neprinášajú požadovaný výsledok, ako napríklad vládnutie premiéra, je úskalím zistiť, kedy nastal čas odísť zo situácie, ktorá neprináša želateľný efekt. Plán, ktorý zlyhal, mohol byť priam nepriestrelný a mať šľachetné ciele, avšak koleso osudu, ktoré sa točí vo vánku osudovosti, ktorá je nekontrolovateľná, máme možnosť sa naladiť na vlnu manifestovania chceného, ak sme schopní vidieť za hranice osobnej utópie.
Aplikovaním na lásku a partnerské, priateľské vzťahy pozorujem, kde ľudia uviaznu v ilúzii svojho príbehu, ktorý by chceli prežívať. Mať na očiach okuliare, cez ktorých optiku chceme vidieť pravdu, nám ju však veľakrát skresľujú. Či už sú ružové, béžové, čierne, červené, biele či zlaté.
Niekedy je veľmi zložité čeliť veciam takým, aké sú, pretože pozerať sa na vec prostredníctvom faktov, nám v prívale agonických emócií chýba. Zubami nechtami sa držať tak pohodlného sebatrýznenia nás natoľko dokáže oslepiť, že nie sme schopní ani len veriť, že situácia sa vie obrátiť pozitívnym smerom.
Nie je nič hanlivé mať niekoho rád, to je v skutočnosti veľmi pekná vlastnosť, netreba sa však duševne trestať za to, že sa dokážete vnútorne trýzniť kvôli niekomu, ba niečomu, čo vám v skutočnosti nepatrí, keď si to viete logicky priznať. Áno, je to práve rozum, ktorý to už dávno vie, len to srdce veľakrát je ochotné sa emočne topiť, ako keď Vás chytajú ruky z podzemia. Niekedy sa vám to môže zdať ako zlý sen, či nočná mora, rozprávka o Harrym Potterovi, niečo neskutočné, a odohráva sa príbeh, ktorému môžete písať scenár. Je len na Vás, akú emóciu a dej toho príbehu napíšete. Tak ako tu teraz ja.
Chápem, že dnešná doba preverila kvalitu vzťahov, jednak vzťahov interaktívnych, ako aj tých, ktoré pestujeme sami so sebou. Čas má opäť rolu overovateľa kvality, koľko ustojíme a kde sa nachádzame. Predsa byť s partnerom fyzicky oveľa dlhšie, ako sme boli zvyknutí prináša veľakrát trenice. Ak ich vieme vzájomne ošetriť a opraviť, je to výhra pre obe strany a možnosť sa posunúť k novým krásam a výzvam v spoločnom živote.
Pokiaľ však vzájomne tápeme a nedokážeme nájsť ani spoločnú reč, pokiaľ komunikácia viazne takmer na všetkom a chodíte sa domov iba vyspať, znamená to, že je čas odísť. Nechať si čas, ten drahocenný poklad a spoznať hodnoty v sebe, pre seba, ktoré môžeme potom venovať i iným. Odísť, aj keď plán, ktorý som si predsavzal, nedokážem zrealizovať, a preto posuniem velenie a kormidlo niekomu, kto nie je oslepený duševným kŕčom a nevidí iné východisko, len sa drží ako viselec.
Ten čas potom dokáže priam zázraky. Obrátiť sa na vyššie velenie, ktorého krídla a kormidlá sú presné, len sa stačí na ne napojiť.
Celá debata | RSS tejto debaty