Citátov slávnych sú plné knihy a ľudia sa s nimi stotožňujú, lebo im vnútorne pripisujú akúsi univerzálnu pravdu, ktorá nepochybne platí, avšak do momentu, keď sa staneme pasívnymi konzumentmi právd objavených niekým iným.
Myslím si, že tento svet, meniaci sa svet je dosť krásny na to, a ponúka nám nespočetné možnosti a príležitosti k zisteniu a objaveniu právd, ktoré sú našou autenticitou. Aby aj naši potomkovia a potomkovia ich potomkov vlastne validovali, že aj my sme žili, aká to bola doba a čo priniesla. Priniesla poznania, ktoré sme uchopili a zdokumentovali v citátoch práve rovnako ako velikáni pred nami. Dokonca môžeme inšpirovať mnohých iných v tom, v čo sme vnútorne prezreli.
Verím, že každý z nás na Zemi sa stretáva s nespočetným množstvom výziev, či už od detstva, ranej mladosti, dospelosti, dokonca v starobe. Totiž poznanie na rozdiel od vzdelania nám nikto nevezme.
Aj ja som objavila niektoré „svoje“ pravdy, napríklad: „Čím viac ma ignorovali a prehliadali, tým viac som sama seba milovala.“ Viem, že to znie nelogicky, ale je to môj poznatok. A takto by sme mohli nadviazať na rôzne iné scenáre, s ktorými sa ľudia denno denne stretávajú.
Pre pocit a vieru, že sme sa cítili vypočutí, validovaní, autentickí, a hlavne, aby sme boli hrdí na to, že sme tu raz boli a tí po nás si prečítajú pravdy, vnútorné hodnoty, ktoré sme objavili.
Snáď aj preto, by sme sa necítili stratení, pretože tie pravdy velikánov už akosi nepasujú na skúsenosti dneška. Sú však univerzálne, len by sa hodilo ich doplniť a obohatiť novými, „našimi“ poznaniami.
Nádherné slová.... Kiež by aj ostatní chceli... ...
Ludia povacsine nevedia preco ziju. Pre... ...
Celá debata | RSS tejto debaty