Vzťahy, hodnoty dnes a predtým

Včerajšie udalosti ohľadne smrti obesením generála Lučanského ma zasiahli ako človeka. Mrzí ma to o to viac, koľko konšpirátorov ohľadne jeho smrti sa vyjadruje, ako ho jednoducho zavraždili, utýrali. Predstavitelia vlády, na ktorých vedel veci, nepochybne a ktorých by vedel poslať do basy.

Nepochybne pán Lučanský disponoval informáciami, ktoré by zamiešali karty na politickej scéne, a rozviazal by jazyk mnohým, ktorí sa teraz v tichosti tešia z jeho nezmyselnej smrti, že opäť aspoň o nejaký ten krôčik unikli spravodlivosti. Zatiaľ.

Vezmime si ale jednoducho pragmatický pohľad na túto situáciu, že pán, dnes už nebohý Lučanský, bol človekom z mäsa a kostí ako my ostatní.

Vari sa už zabudlo pri jeho zatknutí NAKOU, že situáciu psychicky nezvládol a nervovo sa zrútil, nemohol vypovedať, tlmočil to jeho právny zástupca. Povedzme si, že to mohlo byť presne takto. S tým, že si po policajného prezidenta príde NAKA asi ani vo sne nerátal. A keď rátal, tu začala dilema, ako uniesť bremeno viny, mašinériu, ktorú na neho súčasná politická scéna chystá. Bol predsa len figúrkou, obetným baránkom mafii a ľuďom, ktorí si myslia, že ich spravodlivosť nestretne. Áno, takýto režim vládnutia tu bol, či je, to zistíme čoskoro. Podobne ako pán Majský, veď pozrite, aká ľudská chudoba ho postihla. Nie je to vari dostatočný trest?

Naspäť k téme. Každý má vlastnú hranicu zvládania stresu, v tomto pohľade akútneho stresu, ktorý pán Lučanský neuniesol. Už vtedy, keď sa objavili informácie, že sa údajne na psychiatrii pokúsil o samovraždu, čo jeho právnik dementoval, sa jeho ľudské psyché vykolajilo z rovnováhy, a môžeme tu písať dohady, čo by bolo keby, ako mal byť strážený 24×7. Áno, toto všetko by snáď pomohlo, snáď. Ale ako ľudia máme slobodnú vôľu, a to, či pán Lučanský sa rozhodol odísť z tohto sveta už v momente, keď ho zabásli, bola jeho slobodná voľba. Nikto, podotýkam nikto by mu v tom nezabránil, iba ak on sám.

Toľko vážení, majme pekný deň a zamyslime sa, ako veľmi sme zraniteľní, viac, než sme ochotní si priznať.

Rodine prajem úprimnú sústrasť a čoskoré vyliečenie bolesti.