Vzťahy, hodnoty dnes a predtým

V správach odzneli štatistiky výdavkov súčasnej vlády, ktoré sú alarmujúce vo vzťahu k budúcim generáciám. Prešvihli sme celkovú zadlženosť HDP aj z pohľadu odporúčaných Maastrichtských kritérií, čo v preklade znamená, že naša ekonomika je enormne zadlžená a dlh sa zvyšuje (viac ako 60%HDP).

Našu zadlženosť pokrývame pôžičkami z EÚ a minister financií hospodári ako človek, ktorý má deravé vrece a stratil zmysel pre realitu. Spomínam to zámerne, pretože ak vezmeme do úvahy myšlienkové a osobnostné pochody bývalého premiéra a súčasného ministra financií, Igora, vychádza nám jedno: Veľký výkričník v podobe vlaku, ktorý nemá smer ani brzdy, v horšom prípade zdivelý kôň, ktorý sa nedá chytiť a skrotiť nikým, pretože stratil vedomie a príčetnosť.

Za obdobie koronakrízy naša vláda investovala do testovania, ktoré Igor považuje za svoj Pilot projekt, ktorým chcel urobiť dieru do sveta a túžbu, aby o ňom hovoril celý svet, je už v zabudnutí. Len Igor to nevidí. Stále tajne dúfa, že tento priekopnícky čin dokáže svetu, ako efektívne manažovať pandémiu Korony. Nielen jeho blízke okolie mu dáva spätnú väzbu, že celoplošné testovanie je už dávno out a neprináša žiadne výsledky, on stále pravdepodobne verí, že získa Nobelovu cenu za hrdinstvo.

Ciele, ktorými terorizoval bývalú koalíciu sa mu vo vlastných rukách rozpadajú ako domček z karát. Nevidí pointu, že riadiť štát neznamená iba zanietenie, a to doslova aj v tom opačnom zmysle, taktiež sledovať svoje predstavy nápravy k lepšiemu, ale že situácia obnáša kompromisy a celospoločenskú diskusiu.

Za obdobie jedného roka sa minulo na testovanie takmer 250 miliónov Eur, za ktoré by sme mali dve nové nemocnice. S poľutovaním Igor stále neprecitol, lebo riadiť štát nie je kabaret. On je vlastne ako vajce na vandrovke naprieč svetom, rovnako ako Peter Pan, ktorý veril, že je unikátny, len ho nikto nevidel.

Neviem, ako dopadneme v súčasnej koalícii, ak budeme skladať účty našim budúcim generáciám, no už teraz som povedala synovi, nech sa radšej stará o vlastné blaho, pretože súčasný slovenský vládny aparát mu sotva pripraví ružovú budúcnosť. Nádej však umiera posledná, snáď to naše deti zmanažujú pokrokovejšie.