Život hrá melódiu, ktorú chceme počuť. Máte radi veselú, inšpiratívnu alebo nostalgickú platňu, ktorá sa vám neustále opakuje? Aj takto sa nám duša prihovára, stačí sa naladiť na strunu melódie. Všetky krásne, majestátne diela vznikli z hĺbky poznania vlastného uvedomenia a prezrenia, kde sme stretli reč našej duše. V jej strede, vo svetle a pravde, ktorá oslobodzuje.
Akokoľvek skúšame melódiu prehlušiť, zastaviť, je určená pre nás. Je naša. Na pohľad do vlastného zrnka sme pripravení, keď stretneme a čelíme s odvahou a orlím zrakom svoje tiene. Prijmeme ich, pretože sú tým, čo nás definuje v podvedomí našej neskrotnej mysle a pochopíme, že sú opakom toho, čo predstavujú. Ukazujú nám totiž pravdu, ktorú dokážeme prekročiť. Pretože myseľ je častokrát ilúzia programu, ktorý sme do nej vložili od detstva, odkedy sa prejavilo ego, pomocník, ktorý nám dáva kompas, pretože sa snaží iba o prežitie. O zachovanie pudov, prianí a volaní.
Zdá sa vám to nelogické? Je to celkom jednoduché a priame. Sme veľakrát sluhom projekcií dataprojektoru našej mysle, ktorá nikdy nespí.
Zahrajme melódiu našej duše, ktorá je slobodná a nespútaná, nezávislá, nekonečná. Myseľ naopak slúži iba účelu, ktorý sme do nej vložili.
Len na úvod chcem povedať, že v nijakom prípade sa nechcem dotýkať veriacich alebo útočiť na ich pohľad na vieru, keďže máme kresťanské sviatky zmŕtvychvstania Pána. Moja viera je silná, preto si v posledných dňoch kladiem otázku, ktorú sme často nosili ako tínedžeri v USA ako prívesok na ruke znejúc: „WWJD“? Pre tých, ktorí vedia, o čom píšem, je tam [...]
Život počas korony sa ešte väčšmi zamotal vojnou, aby život nebol nudný a prípadne aby sme sa viacej starali o blaho iných ako to svoje. Nemôžem opomenúť, že žlto modrá farba sa mi vryla do pamäti asi viac ako nikdy predtým. Konflikt, ktorý vznikol už dávnejšie sa vyvíja smerom, ako sa situácii postavili vedúci predstavitelia krajín, pýtam sa, ako veľmi sa nás toto [...]
Nikdy viac, ako v takto ťažko kritických časoch, si máme možnosť uvedomiť, čo je v živote to najdôležitejšie a podstatné. Zrazu sa nám naše vnútorné boje, krivdy a zášť zdajú akési malicherné v porovnaní s tým, čo sa deje v celosvetovom meradle. Cítime, že nám akosi dochádza dych, pri pomyslení na spôsoby myslenia, postoje, názory, ktoré sme mali akosi [...]
Celá debata | RSS tejto debaty